Koľko dostanete na PN v roku 2026: zamestnanec dostáva prvých 14 kalendárnych dní PN náhradu príjmu od zamestnávateľa, od 15. dňa nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
- Sadzby: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) za 1.–3. deň, 55 % DVZ od 4. dňa; kolektívnou zmluvou až 80 % DVZ za 4.–14. deň.
- Príklad z kalkulačky: pri hrubej mzde 1 500 eur je DVZ asi 49,32 eura a za 14 dní dostanete od zamestnávateľa okolo 335 eur.
- SZČO, dobrovoľne nemocensky poistení a osoby v ochrannej lehote: nemocenské zo Sociálnej poisťovne od 1. dňa.
- Náhrada príjmu od zamestnávateľa (zamestnanec, 1.–14. deň PN)
- 25 % DVZ za 1.–3. deň, 55 % DVZ za 4.–14. deň (od 1. 1. 2026, zákon č. 462/2003 Z. z.)
- Nemocenské zo Sociálnej poisťovne
- 55 % DVZ od 15. dňa PN, najdlhšie 52 týždňov (2026, zákon č. 461/2003 Z. z.)
- Maximálny denný vymeriavací základ
- 100,2083 eura v roku 2026 (2 × všeobecný vymeriavací základ 1 524 € × 12 / 365); 106,5206 eura, ak dôvod na dávku vznikne od 1. 1. 2027 (zdroj: Sociálna poisťovňa)
- Maximálne denné nemocenské
- 55,11 eura od 4. dňa (2026, zdroj: Sociálna poisťovňa); za 1.–3. deň najviac 25,05 eura
- Mzda, pri ktorej dosiahnete strop
- približne 3 048 eur hrubého mesačne (2026, maximálny DVZ 100,2083 € × 365 / 12)
Pri hrubej mzde 1 500 eur mesačne a 14-dňovej PN dostanete od zamestnávateľa približne 335 eur. Ak by PN trvala 30 dní, k tomu pribudne nemocenské zo Sociálnej poisťovne za ďalších 16 dní vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Aktualizované 18. októbra 2026.
Predstavte si pondelok ráno: zobudíte sa s 39-stupňovou horúčkou, lekár vám vystaví ePN a vy sedíte v posteli s telefónom v ruke. Otázka, ktorá vám hneď behá hlavou, znie veľmi prozaicky: koľko mi za tých pár dní reálne pipne na účet? Od 1. januára 2026 sa odpoveď zmenila – a pre väčšinu zamestnancov v praxi znamená, že prvé dva týždne má v rukách zamestnávateľ, nie Sociálna poisťovňa. Pri dlhšej chorobe sa však ťažisko vracia: priemerná dĺžka jednej PN dosiahla v roku 2025 približne 42,5 dňa, ďaleko za 14-dňovým oknom zamestnávateľa.
Čo sa zmenilo od 1. januára 2026: 14 dní namiesto 10
Od 1. januára 2026 vypláca zamestnávateľ náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za prvých 14 kalendárnych dní (predtým 10 dní). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa PN. Sadzby zostávajú nezmenené – 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) za 1. až 3. deň a 55 % DVZ od 4. dňa.
Zmenu zaviedol konsolidačný balík novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Cieľom bolo odbremeniť Sociálnu poisťovňu – náklady na prvé štyri dodatočné dni PN sa presunuli na zamestnávateľov.
Zmena nesiahla na peniaze zamestnanca, len na to, kto ich vypláca: predĺžením obdobia, počas ktorého náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ, z 10 na 14 dní sa náklady na 11. až 14. deň PN presunuli zo Sociálnej poisťovne na zamestnávateľa. Pre zamestnanca sa pritom nič nemení – aj naďalej dostáva 25 % DVZ za 1. až 3. deň a 55 % DVZ od 4. dňa PN. Zmenilo sa teda len to, kto tieto posledné štyri dni platí, nie aká suma zamestnancovi patrí.
Časová os PN: 1.–3. deň platí zamestnávateľ 25 % DVZ, 4.–14. deň zamestnávateľ 55 % DVZ, od 15. dňa do 52. týždňa Sociálna poisťovňa 55 % DVZ. Po 52 týždňoch nemocenské končí.
Ako sa počíta denný vymeriavací základ (DVZ)
Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako súčet vymeriavacích základov za rozhodujúce obdobie (spravidla predchádzajúci kalendárny rok) vydelený počtom dní tohto obdobia. Pre rok 2026 je maximálny DVZ 100,2083 eura denne – vypočítané ako 2 × všeobecný vymeriavací základ (1 524 €) × 12 / 365.
Presné pravidlo stanovuje § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2026: do súčtu vstupujú len tie vymeriavacie základy, z ktorých poistenec v rozhodujúcom období zaplatil poistné na nemocenské poistenie, a výsledný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Platí to aj pre SZČO – jej DVZ teda vychádza z poistného na nemocenské poistenie, ktoré v rozhodujúcom období skutočne zaplatila. Kto si platil len minimálne odvody, dostane aj nemocenské vypočítané z tohto nízkeho základu.
V praxi to znamená, že aj keď máte mesačnú mzdu 5 000 alebo 8 000 eur, denné nemocenské sa počíta z maximálneho DVZ a nemôže byť vyššie ako uvedený strop. Tento strop pritom dosiahnete už pri hrubej mesačnej mzde približne 3 048 eur (maximálny DVZ 100,2083 € × 365 / 12) – každé euro navyše už výšku dávky nezvýši. Maximálna denná dávka nemocenského je preto za prvé tri dni PN 25,05 eura (25 % zo 100,2083 €) a od štvrtého dňa 55,11 eura – presne 55,114565 eura, teda 55 % z maximálneho DVZ.
Pri 30-dňovom mesiaci tak Sociálna poisťovňa vyplatí najviac 1 653,50 eura, pri 31-dňovom mesiaci 1 708,60 eura. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v roku 2026, pravdepodobný denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného je 25,40 eura.
Maximálne nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne v roku 2026
Maximálna denná suma nemocenského (PN) a ošetrovného zo Sociálnej poisťovne je v roku 2026 55,11 eura, materského 75,16 eura a tehotenského 15,03 eura (zdroj: Sociálna poisťovňa, nové stropy pre všetky nemocenské dávky na rok 2026).
| Dávka | Max. denná suma (€) | Max. mesačná suma 30 dní (€) | Max. mesačná suma 31 dní (€) |
|---|---|---|---|
| Nemocenské (PN) | 55,11 | 1 653,50 | 1 708,60 |
| Ošetrovné (OČR) | 55,11 | 1 653,50 | 1 708,60 |
| Materské | 75,16 | 2 254,70 | 2 329,90 |
| Tehotenské | 15,03 | 451,00 | 466,00 |
Zdroj: Sociálna poisťovňa, oznámenie k zmenám v maximálnych nemocenských dávkach od 1. 1. 2026.
Sociálna poisťovňa už oznámila aj zmeny pre rok 2027: ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne od 1. januára 2027, maximálny denný vymeriavací základ stúpne na 106,5206 eura a maximálne denné nemocenské na 58,58633 eura – najviac 1 757,60 eura pri 30-dňovom mesiaci a 1 816,20 eura pri 31-dňovom mesiaci. Minimálny pravdepodobný DVZ sa zvýši na 27,00 eura.
Kto má nárok na nemocenské
Nárok majú tri skupiny poistencov: zamestnanci (povinné nemocenské poistenie z pracovného pomeru), SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby (DNPO), ak majú zaplatené poistné, a osoby v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.
Najdôležitejší rozdiel je v tom, kto a od ktorého dňa platí:
Zamestnanec dostáva prvých 14 dní náhradu príjmu od zamestnávateľa, od 15. dňa nemocenské zo Sociálnej poisťovne. SZČO, DNPO a osoby v ochrannej lehote dostávajú nemocenské zo Sociálnej poisťovne od prvého dňa PN. Sadzby (25 % a 55 % DVZ) sú rovnaké pre obe skupiny.
SZČO musí mať zaplatené poistné v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia až do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom PN vznikla. Aj jeden chýbajúci alebo omeškaný mesiac môže nárok ohroziť – Sociálna poisťovňa to dôsledne kontroluje.
Podobné pravidlá o platení poistného sa týkajú aj dobrovoľne nemocensky poistených osôb (DNPO): v roku 2026 platia poistné na nemocenské poistenie vo výške 4,4 % z vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ je od 1. januára 2026 914,40 eura mesačne, čo zodpovedá minimálnemu poistnému na nemocenské poistenie 40,23 eura mesačne (zdroj: Sociálna poisťovňa).
Ochranná lehota po skončení nemocenského poistenia trvá štandardne 7 dní; ak poistenie trvalo menej ako 7 dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo poistenie. Pre tehotnú poistenkyňu je ochranná lehota 8 mesiacov. Ak v tejto lehote ochoriete, nárok na nemocenské vám zostáva, akoby ste boli stále poistení.
Sadzby pri PN sú v roku 2026 rovnaké pre zamestnanca, SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu aj osobu v ochrannej lehote: 25 % DVZ za 1. až 3. deň a 55 % DVZ od 4. dňa. Podľa skupiny sa líši len to, kto dávku vypláca. Zamestnancovi vypláca náhradu príjmu za 1. až 14. deň zamestnávateľ (§ 7 ods. 1 a 2 a sadzby podľa § 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z.), nemocenské zo Sociálnej poisťovne mu vzniká až od 15. dňa PN (§ 34 ods. 1 a § 37 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa (§ 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) a rovnaké sadzby pre ne aj pre osoby v ochrannej lehote určuje § 37 ods. 2 toho istého zákona. Jediná odchýlka sa týka len zamestnancov: kolektívnou zmluvou možno za 4. až 14. deň dohodnúť až 80 % DVZ. SZČO ani DNPO takéto navýšenie nemajú – rozpis po dňoch ukazuje porovnanie zamestnanca a SZČO v tejto časti (zdroj: zákon č. 461/2003 Z. z. a zákon č. 462/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2026, Slov-Lex).
Ako dlho mi môže byť vyplácané nemocenské
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov (podporné obdobie) odo dňa vzniku PN. Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce PN za posledný rok, pokiaľ medzi nimi neuplynulo aspoň 26 týždňov bez PN – v takom prípade sa lehota počíta nanovo.
Nemocenské zo Sociálnej poisťovne – u zamestnanca od 15. dňa PN, u SZČO a DNPO od prvého dňa – sa vypláca mesačne pozadu, v lehotách, ktoré určuje Sociálna poisťovňa (§ 116 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2026). Dávku za kalendárny mesiac teda nedostanete priebežne, ale až po jeho skončení – pri dlhšej PN sa oplatí s tým počítať v rodinnom rozpočte.
52 týždňov je takmer rok – v praxi je to maximálna doba, počas ktorej vás bude finančne držať systém nemocenského poistenia. Ak po jej uplynutí stále nemôžete pracovať, čaká vás žiadosť o invalidný dôchodok v Sociálnej poisťovni. Tá posúdi mieru poklesu schopnosti pracovať (čiastočná alebo úplná invalidita) a od toho sa odvíja výška dôchodku.
Pravidlo 26 týždňov bez PN má jasnú logiku: má rozlíšiť, či pokračuje tá istá zdravotná epizóda, alebo ide o novú. Ak ste mali napríklad 4-mesačnú PN a o pol roka znovu ochoriete, doba sa počíta od nuly. Ak však recidíva príde za dva mesiace, podporné obdobie sa zo starej PN „prenáša“ a krátí vám maximálny limit.
ePN, kontroly a sankcie za porušenie liečebného režimu
Elektronická PN (ePN) je dnes štandard – papierová verzia takmer zanikla. Od 1. januára 2026 platí nové pravidlo: ak posudkový lekár Sociálnej poisťovne ukončil dočasnú PN, ošetrujúci lekár môže rovnakému poistencovi uznať novú PN do 7 pracovných dní len so súhlasom posudkového lekára.
Kontrolu dodržiavania liečebného režimu vykonáva určený zamestnanec Sociálnej poisťovne – a robí to aj cez víkendy a sviatky. Kontrolóri prichádzajú na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo aj inej osoby. Ak vás nenájdu doma v čase, keď podľa pokynov lekára máte byť na adrese, alebo nemáte vychádzku, nasledujú sankcie:
- Poistenec stráca nárok na nemocenské odo dňa porušenia, najdlhšie však 30 dní.
- Pri opakovanom porušení môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až 170 eur.
- Pri vážnejších prípadoch (predstierané ochorenie, falšované doklady) hrozí trestné stíhanie a povinnosť vrátiť celú vyplatenú dávku.
V praxi je najčastejší dôvod sankcie banálny: zabudnutá vychádzka, nákup mimo povoleného času, alebo cesta za rodinou. Ak potrebujete opustiť bydlisko, vždy najprv požiadajte ošetrujúceho lekára o úpravu rozsahu vychádzok – bez toho je každý krok mimo bytu riziko.
Výpoveď a krátenie dovolenky počas PN
Zamestnanec na PN je v ochrannej dobe podľa § 64 Zákonníka práce – zamestnávateľ mu v tomto období spravidla nemôže dať výpoveď. Výnimky sú taxatívne uvedené: závažné porušenie pracovnej disciplíny, organizačné zmeny (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa) a niektoré ďalšie zákonom vymenované prípady.
Ochrana sa nevzťahuje na výpoveď zo strany zamestnanca – vy môžete dať výpoveď kedykoľvek, aj počas PN. Výpovedná doba začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Krátenie dovolenky rieši § 109 Zákonníka práce. Dovolenku možno krátiť len ak zamestnanec v kalendárnom roku zameškal pre PN (mimo pracovného úrazu a choroby z povolania) viac ako 100 pracovných dní: o 1/12 za prvých zameškaných 100 dní a o ďalšiu 1/12 za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní. Aj po krátení musí zamestnancovi zostať aspoň jeden týždeň dovolenky.
V praxi: ak máte 14-dňovú alebo mesačnú PN, dovolenka sa nemení. Skrátenie sa týka skôr dlhodobých PN trvajúcich pol roka a viac.
PN vs OČR – aký je rozdiel
PN (nemocenské) sa vypláca poistencovi, ktorý je sám chorý alebo zranený. OČR (ošetrovné) dostáva osoba starajúca sa o iného – najčastejšie o choré dieťa do 11 rokov alebo o blízku osobu.
Kľúčové rozdiely:
- OČR vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa (zamestnávateľ tu nevypláca žiadnu náhradu).
- Krátkodobé OČR trvá maximálne 14 kalendárnych dní.
- Dlhodobé OČR môže trvať až 90 kalendárnych dní – pri terminálne chorom blízkom alebo po hospitalizácii trvajúcej aspoň 5 dní.
- Sadzba je rovnaká ako pri PN: 55 % DVZ, maximálne 55,11 eura na deň v roku 2026.
Platí sa z náhrady príjmu pri PN daň?
Nie. Podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a príplatok k nej, ktoré zamestnávateľ vypláca podľa zákona č. 462/2003 Z. z., príjmom oslobodeným od dane z príjmov a neuvádzajú sa v daňovom priznaní (zdroj: Finančná správa SR).
Štatistiky PN na Slovensku v rokoch 2025 a 2026
V roku 2025 kleslo priemerné percento PN na Slovensku na 3,1 % – najnižšiu hodnotu za posledných 25 rokov, medziročne o 11,38 % menej. Poistenci strávili na PN takmer 35,5 milióna dní, čo je výrazne menej než 39 miliónov dní v roku 2024. Sociálna poisťovňa v roku 2025 vyplatila 1 374 810 nemocenských dávok v priemernej výške 454,86 eura na jednu dávku.
Pokles pokračuje aj v roku 2026. V prvom polroku 2026 evidovala Sociálna poisťovňa necelých 390-tisíc novohlásených prípadov PN – oproti takmer 454-tisíc v prvom polroku 2024 a 451-tisíc v prvom polroku 2025 ide o citeľný prepad. Priemerné percento PN v prvom polroku 2026 historicky kleslo pod 3 %, čo je opäť najnižšia hodnota za posledných 25 rokov.
Časť vysvetlenia je jednoduchá: posudkoví lekári Sociálnej poisťovne ukončili v prvom polroku 2026 celkovo 9 279 fiktívnych PN. Medziročné porovnanie prvých polrokov 2025 a 2026 prinieslo Sociálnej poisťovni úsporu a dodatočné príjmy verejných financií vo výške 71,8 milióna eura – za celý rok 2025 to bolo dokonca takmer 140 miliónov eur.
Priemerná dĺžka jednej PN v roku 2025 dosiahla približne 42,5 dňa – mierne zlepšenie oproti roku 2024, no stále ďaleko za 14-dňovým „oknom zamestnávateľa“ zavedeným od 1. januára 2026. Inými slovami: drvivá väčšina PN toto okno prekročí a väčšina celkovej sumy sa aj naďalej vypláca zo Sociálnej poisťovne – zmena len presúva, kto platí prvé dva týždne.
Medzinárodné porovnanie ukazuje, že dĺžka slovenskej PN nie je samozrejmosť: v Česku bola v roku 2025 priemerná dĺžka PN len 31,13 dňa, teda o 11 až 12 dní menej na jeden prípad. Rozdiel naznačuje, že nejde len o zdravotný stav populácie, ale aj o nastavenie kontrol a motivácií v systéme – presne tam, kam mieri aj pokračujúci boj Sociálnej poisťovne proti fiktívnym PN.
Najčastejšie otázky
Koľko dostanem na PN v roku 2026, ak mám hrubú mzdu 1 500 eur?
Pri hrubej mesačnej mzde 1 500 eur je váš denný vymeriavací základ približne 49,32 eura. Za prvé tri dni dostanete od zamestnávateľa 25 % DVZ (asi 12,33 € denne), od 4. do 14. dňa 55 % DVZ (asi 27,13 € denne) a od 15. dňa preberá výplatu Sociálna poisťovňa s rovnakou sadzbou 55 % DVZ. Za celých 14 dní teda zamestnávateľ vyplatí spolu okolo 335 eur.
Kto platí prvých 14 dní PN po novom?
Od 1. januára 2026 platí prvých 14 kalendárnych dní PN zamestnávateľ formou náhrady príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské až od 15. dňa. Pre SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a osoby v ochrannej lehote vypláca Sociálna poisťovňa nemocenské už od prvého dňa.
Aké je maximálne nemocenské zo Sociálnej poisťovne v roku 2026?
Maximálna denná suma nemocenského je 55,114565 eura, vypočítaná ako 55 % z maximálneho denného vymeriavacieho základu 100,2083 eura. Za prvé tri dni PN je strop 25,05 eura denne (25 % z DVZ). Túto maximálnu dávku dosiahnete už pri hrubej mesačnej mzde približne 3 048 eur. Pri 30-dňovom mesiaci tak Sociálna poisťovňa vyplatí najviac 1 653,50 eura, pri 31-dňovom mesiaci 1 708,60 eura – bez ohľadu na to, aký vysoký máte plat.
Môže ma zamestnávateľ prepustiť, keď som na PN?
Spravidla nie. Podľa § 64 Zákonníka práce ste počas PN v ochrannej dobe a zamestnávateľ vám nemôže dať výpoveď. Výnimkou sú prípady taxatívne uvedené v zákone – napríklad závažné porušenie pracovnej disciplíny, zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa. Vy ako zamestnanec môžete dať výpoveď aj počas PN.
Skráti mi zamestnávateľ dovolenku, ak som dlho na PN?
Krátenie dovolenky podľa § 109 Zákonníka práce nastane, len ak ste v kalendárnom roku zameškali pre PN (mimo pracovného úrazu) viac ako 100 pracovných dní – o 1/12 za prvých 100 dní a o ďalšiu 1/12 za každých ďalších 21 zameškaných dní. Pri PN kratšej ako približne 5 mesiacov sa vám dovolenka nemení a aj po krátení vám musí zostať aspoň jeden týždeň.
Čo sa stane, ak PN trvá dlhšie ako 52 týždňov?
52 týždňov je maximálne podporné obdobie, počas ktorého Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské. Po jeho uplynutí dávka končí a ak váš zdravotný stav neumožňuje návrat do práce, máte možnosť požiadať Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok. Posudkový lekár určí mieru poklesu schopnosti pracovať a od nej sa odvíja výška dôchodku.
Aké sankcie hrozia za porušenie liečebného režimu?
Pri prvom porušení (napríklad keď vás kontrolór nenájde doma mimo povolených vychádzok) stratíte nárok na nemocenské odo dňa porušenia, najdlhšie však 30 dní. Pri opakovanom porušení môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až 170 eur a pri závažných prípadoch (predstieraná PN, falšované doklady) hrozí trestné stíhanie aj povinnosť vrátiť celú vyplatenú dávku.
Tento článok bol vygenerovaný umelou inteligenciou a prešiel automatizovanou kontrolou kvality a faktov. Nenahrádza právne poradenstvo – pre konkrétny prípad sa obráťte na Sociálnu poisťovňu (socpoist.sk) alebo na odborného poradcu.
